mentalita

From Wiktionary, the free dictionary
Jump to navigation Jump to search

Czech

[edit]

Etymology

[edit]

Borrowed from English mentality.

Pronunciation

[edit]
  • IPA(key): [ˈmɛntalɪta]
  • Hyphenation: men‧ta‧li‧ta

Noun

[edit]

mentalita f

  1. mentality

Declension

[edit]
[edit]

Further reading

[edit]
  • mentalita in Příruční slovník jazyka českého, 1935–1957
  • mentalita in Slovník spisovného jazyka českého, 1960–1971, 1989

Slovak

[edit]

Etymology

[edit]

Borrowed from English mentality.

Pronunciation

[edit]

Noun

[edit]

mentalita f (genitive singular mentality, nominative plural mentality, genitive plural mentalít, declension pattern of žena)

  1. mentality

Declension

[edit]
[edit]

References

[edit]
  • mentalita”, in Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV [Dictionary portal of the Ľ. Štúr Institute of Linguistics, Slovak Academy of Science] (in Slovak), https://slovnik.juls.savba.sk, 2024